Verím, že nie. Dúfam, že nie.
Poslanec Peter Pčolinský zverejnil včera na svojom Facebooku informáciu z Martina:
Akási iniciatíva žiada(la) zákaz výstavby mešít na Slovensku. Momentálne je veľmi nepopulárne povedať, že mešity na Slovensku už sú. Máme aj tú slávnu ucelenú moslimskú komunitu.
Niečo mi hovorí, že zistenie pána poslanca bolo uverejnené v duchu jeho strany za účelom zvyšovania preferencii, lebo ľudia sa boja. Rada by som sa mýlila.
Je potrebné vedieť, že minaret nie je nevyhnutnou súčasťou mešity. Dokonca vlastníci Lednicko-valtického areálu už pred 200 rokmi dokázali, že ani k minaretu nemusí patriť mešita. Jednoducho, mešita je miesto, kde sa človek modlí, resp. kde sa klania Bohu v hlbokom predklone. Predpísaný architektonický tvar mešity nie je.
Modlitebňa v Martine nie je jediná na Slovensku. Keď ľudia o nich nevedia, je to len potvrdením faktu, že s nimi nie sú problémy.
Nájdu sa mnohí, čo chcú a budú chcieť mešity zakázať, vypáliť, budú chcieť vešať prasačie hlavy na vchodové dvere. Bojovníci za našu kultúru s dlažobnými kockami v rukách už tradične demonštrujú na námestiach, koľko z nich je pripravených prítomnosť moslimskej modlitebne riešiť násilím? Vyvolávanie strachu a pocitu ohrozenia, ktoré sa ozýva zo všetkých strán, môže viesť len k zlým veciam.
Najlepším riešením proti strachu alebo predsudkom je ísť sa do mešity pozrieť (môže sa to!, len, prosím, bez zbraní a fakieľ). Nájdeme tam ľudí, ktorých poznáme zo školy, z práce, z obchodu, z každodenného života. Mnoho Slovákov nepozná žiadneho moslima – návšteva mešity je príležitosť porozprávať sa o čomkoľvek, hoci aj o počasí. Takto sa postupne dá obmedziť a prekonať strach.
Ktovie, možno aj pán poslanec išiel do mešity na exkurziu, aby mohol šíriť osvetu a upokojiť voličov. V tomto bode by som rada mala pravdu.